George Maduro komo sòldá. Ilustrashon: Thomas Caju

George Maduro komo sòldá. Ilustrashon: Thomas Caju

HILVERSUM – Ta bai sali un buki di prenchi tokante e bida di e héroe di movementu di resistensia kurasoleño di Guera Mundial II George Maduro. E buki ta pa mucha di skol i e ta sali kuminsamentu di e próksimo aña di skol.

Eskritor di sena Jan Kragt: “Maduro tabatin masha hopi kompashon pa su próhimo. Den e prizòn na Saarbrucken e bòmnan tabata kai riba e prizòn. E murayanan a basha ‘den i tabatin prezu bou di e restunan di demolishon. Su amigu Oncko, ku ken e tabata sera den e prizòn, a bisa: George nos mester hui awor. Pero e di: promé nos mester yuda e hendenan aki ku ta drumi ei bou ta grita. Anto despues a ser’é atrobe. Si den e sirkunstanshanan aki bo tin tantu kompashon pa un otro hende, bo ta un hende eksepshonal.”


Konfrontashon
Ounke ku e buki di prenchi ta pa mucha for di dies aña, Kragt no ta evitá e konfrontashon ku fèrdrit di guera. “Mucha no ke un relato infantil i lif. El a muri na Dachau i tabatin hopi kadaver einan. Ainda nos no a pinta esaki, pero sin duda nos mester mustra algu di esaki, pasobra ta asina e historia ta. Muchanan di awe a kustumá ku un ke otro ku e gamenan ku nan tin ta hunga. Nos ta saka buki di prenchi edukativo, ke men nos ta pinta diferente, pero nos ta mustra e historia si manera e tabata.”

Investigashon
E buki ta un edishon di fundashon Eureducation i ta un proyekto huntu ku Madurodam i fundashon Cultuurkameleon. E fundashonnan ei ta koperá entre otro ku e investigashon di e kurso di bida di Maduro.

Kragt: “Mi tin hopi informashon for di e Instituto Hulandes pa Historia Militar, nan ta warda e kosnan ei bon. Saskia Luckmann-Meijer di Cultuurkameleon a fia hopi buki i a pone nan disponibel. Archivo Nashonal di Kòrsou tabata sa yen di kos chikí chikí interesante ku nos a inkorporá den e relato tambe.” Luckmann-Meijer a papia ku e biografo Kathleen Brandt-Carey, ku Maduro su famianan. Tambe el a haña akseso na un kantidat di karta ku Maduro a skibi.

Su bida
George John Lionel Maduro a nase na 1916 na Kòrsou. Ku dies aña su mayornan a mand’é Hulanda. Den Segundo Guera Mundial Maduro a kue fama komo òfisial di reserva. El a inventá un trampa di guera ku a pone ku e ehérsito por a konkistá Villa Leeuwenbergh na Leidschendam riba alemannan. Durante e resistensia Maduro a yuda piloto aliado hui. Na final alemannan a gar’é i e Yu di Kòrsou a fayesé na e kampo di konsentrashon Dachau.

Despues di su morto, na 1946 a nombra Maduro Kabayero den Orden Militar Willem. Despues di guera Maduro su mayornan a pone plaka disponibel pa e siudat miniatura Madurodam, ku a habri na 1952. For di e tempu ei Madurodam a kolektá 32 mion euro pa metanan karitativo.

Outor Pieter Hofmann