Portrèt: Sharina Henriquez

ORANJESTAD – Por tende e sifranan i prognósis di gobièrnu i otro instansha tur kaminda e último simannan aki: ekonomia ta bai bon atrobe na Aruba for di dia ku e pandemia a brota, asta mihó ku a spera.

Aña pasá ekonomia a kai kompletamente pasobra Aruba ta kompletamente dependiente di turismo. Ku esei e isla tabata te ariba na e lista di e paisnan mundialmente. Awor parse e impakto ta ménos grandi; ekonomia a krem ku un kuart pero e rekuperashon ta bai hopi mas rápido. Gobièrnu ta ferwagt ku ekonomia arubano fin di aña lo a drecha pa 68% atrobe. Turista krusero tambe a kaba di yega Aruba bèk i den e área hotelero ya pa algun luna tin mes tantu turista ta keda ku promé ku e pandemia.

Tòg no ta tur hende ta probechá di e revitalisashon di turismo aki. Asina den sentro di e kapital Oranjestad ainda ta masha ketu; kasi mitar di tur edifisio komersial ta bashí. “Turista ta pidi e kultura típiko arubano, pero no por hañ’é ei”, Geraldine, ku tin mas ku binti aña ta bende suvenir ku turista, ta bisa.

Bendedó di suvenir Bea ta nèt keha ku tin muchu oferta loke ta pone ku ta difísil pa sobreviví:

Outor Sharina Henriquez

Pero tur problema den kapital no ta tur ta kos di awor. Gobièrnu sí ta rekonosé ku hopi inisiativa individual pa lanta ekonomia atrobe no a yuda sufisientemente. P’esei e ta bini ku un proyekto kordinadó Retrofitting Oranjestad pa duna e desaroyo nobo aki un forma kordiná.

Ku un meskla di hóreka, biba i hasi kompra e renobashon di siudat mester logra e biaha aki. Di parti di gobièrnu nan ke atraé i stimulá invershonista privá ku ménos burokrasia i ku bentaha fiskal. Ta bai investigá sierto plan di e gobièrnu anterior, manera parker, e trèm ketu pará ku ta komiendo miónes i e kantidat di stènt turístiko. Tambe gobièrnu ta bai mira si por ekspropiá e kantidat di tereno i edifisio ku e doñonan no ta usa i ku ta para bashí òf ta dekaí.

E pregunta ta sí kiko lo logra di e plan aki ku elekshonnan i un gobièrnu nobo na kaminda.

E asosiashon di brènch arubano pa kuminda i bibida (AF&BA) tambe ta optimista pa e rekuperashon. E sektor segun nan último sifranan ta kontribuí 5,2% na e PNB di Aruba. “For di yüli e sektor ta mira kumbre ku por kompará ku 2019”, e direktiva ta bisa. Nan ta balotá ku e pandemia a kosta e sektor un 500 mion florin (50%) ku diferente restorant ku mester a sera nan portanan definitivamente.

‘Traha sin paga belasten ku kompensashon Fase’
Pues último lunanan nan ta mira un rekuperashon di 50 pa 60% pero esaki tambe ta kousá pa supsidio di salario: “Ku esaki nos sektor por a sobreviví.” Ademas nan ta mira tambe ku hende ku a haña e kompensashon spesial di corona (Fase) pasobra nan a pèrdè trabou, awor ta ménos motivá pa solisitá serka e kompanianan di hóreka ku pa motibu di e rekuperashon ta buskando personal atrobe. Segun AF&BA nan ta ménos motivá pa solisitá pasobra nan ta ‘gosa’ di un kompensashon Fase i banda di esaki nan ta traha sin paga impuesto.

No opstante e ‘rekuperashon ekstremamente rápido’ ku e brènch di hóreka ta bisa ku ta motibu di ‘un maneho di bakunashon masha aktivo’ (mas ku 70% a bakuna) i ku Merka komo e merkado di turista di mas grandi pronto lo a bakuná pa un gran parti tòg e ta mira aña pasá komo e aña di oportunidat pèrdí. Oportunidat ku si a usa nan lo a prepará e sektor mihó pa futuro.

Asina e asosiashon di e brènch hopi tempu kaba ta boga pa fleksibilisashon di merkado laboral. E minister di labor aña pasá a primintí pa sinta huntu tokante esaki ku e sindikatonan aserka tambe. “Pero ta mustra manera nos a mira warda te dia e rekuperashon ta anunsiá su mes pa sigui e mésun kaminda ku promé ku covid.” E reto ta kon sigui ora aworó e sektor mester para riba su mes pianan, ora gobièrnu bai stòp e kompensashonnan di Fase i e supsidionan di salario, segun e asosiashon.

Rekuperashon di Aruba
Banko Sentral di Aruba ta mira ku e konsumidó levemente (0,6) a haña mas konfiansa den e promé kuartal di e aña aki. 70% a indiká ku ainda nan ta haña ta difísil pa haña un trabou.
Asuntunan Ekonómiko a ferwagt ku e ekonomia e aña aki lo krese ku 5,1% (nominalmente). E salarionan e aña aki sí lo keda atras ainda meskos ku e entradanan pa kompania. Pero komèrsio kaba ta invertí den ekonomia hopi mas ku gobièrnu. E motibu ta ku gobièrnu ya kaba tin un aña ku un presupuesto ku no ta aprobá i asina por hasi solamente gastu koriente.
E outoridat di turismo ATA ta midi ku den e promé mitar di 2021 e kantidat di turista ku ta keda a drecha ku 55% kompará ku promé ku e pandemia (2019). Pa 2021 i prognósis ta 68% rekuperá.

E lunanan binidero Ahata, ku ta representá e brènch di turismo, ta ferwagt ku 70 pa 80% di e hotèlnan lo ta yen. E prognósis pa henter e aña ta 65% okupá.

Outoridat di Aviashon AAA ta pronostiká ku fin di 2021 e tráfiko aéreo lo a rekuperá pa 60% di loke e tabata promé ku e pandemia (2019). Nan ta ferwagt un total di un 760 mil pasahero.
Kámara di Komèrsio ta mira e trènt di aña pasá di kompania ku ta start kontinuá. Promé ku e pandemia (2019) 1135 kompania a inskribí i 752 kompania a stòp. Na 2020 esei tabata respektivamente 1318 i 691. E aña aki den e promé mitar ya kaba 560 kompania nobo a inskribí kontra 197 ku a sali afó.