Portrèt: Kim Hendriksen

WILLEMSTAD – Tres mil boluntario a sera man huntu dia 16 di sèptèmber i huntu a kolektá mas ku un mion kilo di shushi. Ni un dia despues di World Clean Up Dat e promé bòternan bashí di serbes tabata den e kayanan atrobe ku a kaba di limpia i un siman despues na tur e lugánan konosí pa dùmp a basha shushi atrobe. E Cleanupnan aki tin sentido?

Segun Corine van Hal, miembro di e tim di organisashon di World Cleanup Day Curaçao, si. “Durante e Cleanup Day no ta trata asina tantu di e limpiamentu sino espesialmente pa krea konsientisashon serka pueblo.”

Problema mundial
Dùmpmentu di shushi no ta sosodé solamente na Kòrsou. “Poko dia mi a mira un potrèt di un playa na Hulanda despues di un dia kalor, i ei tambe ta laga kantidatnan grandi di shushi atras. Pasobra na Hulanda regularmente ta limpia e playanan i kayanan esaki no ta asina remarkabel manera na Kòrsou. Pero mundialmente hende ta trata ku shushi na e mes manera, ta p’esei e proyekto aki ta asina importante, nos ke realisá kambio di komportashon”, segun Corine.

Kant’i kaminda hopi bia tin shushi di kas pero tin bia tambe tin wasmashin òf frishidèr kompleto. Riba e pregunta si ta kosta sèn pa bai ku e aparatonan aki Judeska de Palm, hefe di Public Relatons di e kompania di prosesamentu di shushi Selikor ta bisa: wasmashin, frishider, stof etsetera ta kai bou di shushi grandi i ta kolektá un bia pa luna. Bo por buska online ki dia nos ta pasa, riba e dia ei por ehèmpel bo por pone bo wasmashin afó i ta bai kuné pa bo grátis.”

Un otro problema grandi ta e dùmpmentu ilegal di bestia morto kant’í kaminda, espesialmente kacho. “Besta morto tambe Selikor ta buska grátis, bo mester yama si i bisa un e besta ta. Si ta bo mes bestia di kas bo mester paga si, esaki ta kosta 40 florin”, segun Judeska.

Banda di konsientisashon ta importante pa gobièrnu tambe koperá , Corine ta bisa. Asina gobièrnu por adaptá e reglanan i leinan tokante plamamentu di shushi pero tambe nan por skohe pa prohibí pipa di plèstik pa bebe kos òf baki di foam.

Meta
“Si bo wak den kurso di añanan, e problema a bira mas grandi ku uso di plèstik. Nos lo mester redusí uso di plèstik i resiklá pa por trata e problema bèrdaderamente. Mester bini regla di gobièrnu tambe pa por ehèmpel plèstik ku ta usa un bia so manera pipa di bebe kos i tas di plèstik, asina bo ta tuma paso i esei ta e meta tras di e Cleanup”, segun Corine.