Portrèt: Ian Espinosa/Unsplash

KRALENDIJK – Na Boneiru tin sam, un sistema masha bieu di kredit chikí pa hende ku no ta basta riku pa yega na un banko i pidi un fiansa. Ántes sam tabata e solushon ideal pa kumpra un stof òf frishidèr nobo, pero awor ta usa sam pa un cruise òf pa hasi sirugia plástiko na pechu.

“Un sam muchu haltu ta hinka bonerianonan den problema”, Jona Chirino-Felida, presidente di Grupo di Trabou pa Ousilio di Debe (Werkgroep Schuldhulpverlening), ta bisa.

E ta bisa ku no ta solamente e sistema di spar moda bieu manera sam ta kousa debe problemátiko, “tambe e kòntraktnan ku por sera fásil pa smartphone òf show di outo ku ta atraé kliente ku interes atraktivo riba debe, ta trese kas i famia boneriano den problema.”

Chirino-Felida ta bati alarma. E ta papia di “un desaroyo inkontrolabel di problema finansiero”. E ta toka no solamente gruponan vulnerabel manera hendenan grandi di edat, mayor soltero òf adulto hóben; e ta krese sin kòntròl bou di tur klase sosial den komunidat.

Tabu
S.I. , ku a gradua di MBO, ta tuma su mes komo ehèmpel. “Di repente kos a bai malu. Mi tabatin un fiansa personal na banko. Despues ku mi a pèrdè trabou mi a kai atras den e amortisashon mensual. Mi a kuminsá fia serka famia pa asina mi por a paga banko. Na un dado momentu mi no tabatin kòntròl mas riba mi finansanan. Mi a kai atras ku mi gastunan fiho.

Jona Chirino-Felida, presidente di Grupo di Trabou pa Ousilio di Debe

“Ainda e tópiko aki ta tabu” Chirino-Felida ta bisa. “Nos hendenan no gusta papia di problema finansiero. Pasobra sèn ta algu masha personal. Bèrgwensa ta stroba nos di avisá na tempu. Únabes ku buska ayudo e grado den kua e persona por yuda su mes ta limitá.”

L.E. tin 55 aña aktualmente. E tabatin un negoshi su so. “Último añanan mi a akumulá un debe di impuesto enorme pa motibu di pagonan atrasá, un kantidat di bia mi a hasi palabrashon ku servisio di impuesto pero kada bia mi no por a kumpli pasobra mi no tin un entrada fiho. Entretantu a pone beslag riba mi kosnan i mi ta biba di un dia pa otro. Mi famia ta yuda mi kaminda nan por pero no tin espasio pa kos di grasia.”

Informashon i prevenshon
Chirino-Felida: Nos kas i famianan no ta kustumá di traha un presupuesto i tene nos na esaki. Esaki ta e promé paso den e programanan di informashon. Ademas nos mester kita di e mal kustumbernan manera fia sèn muchu lihé. “Mester tin mas atenshon pa e papel ku kondukta ta hunga ora ku tin debe i problema finansiero.”

E Grupo di Trabou pa Ousilio di Debe a entregá un plan di enfoke serka Entidat Públiko Boneiru. “Awor ta warda aprobashon di gobièrnu” Chirino-Felida ta bisa. E no ke elaborá ainda tokante di esaki pero e ke hasi palabrashon ku e bankonan tambe. “E bankonan ta bisa ku nan ta tene nan mes na e direktivanan di e Outoridat Merkadonan Finansiero (AFM, Autoriteit Financiele Markten) pero den kurso di e aña nos ta mira diferente akshon pa konvensé kliente pa tuma un fiansa. Esaki no ta yuda pa redusí e problema.”