Portrèt: UNHCR

ORANJESTAD – Frontera di Aruba ku Venezuela alabes ta e frontera di mas serka den henter Reino hulandes. I ku yudansa hulandes ta vigil’é mas severo ku nunka. Tòg e venesolanonan ta keda purba i ku esaki nan ta e grupo di mas grandi di refugiado i migrante na e isla.

“A saka mi tres bia kaba , ma mi ta keda bini. Tin hopi trabou ku e arubanonan mes no ke hasi. Ta peligroso si Aruba saka mi pasobra na Venezuela nan sa ku mi tin sèn. Nan por hòrtá bo òf sekuestrá bo famia. Promé tabata fásil pa bini; normal ku avion. Pero ku e pandemia; nèt promé a saka mi, i a dura lunanan largu promé ku mi por a bini bèk”, Juan* ku ta traha den konstrukshon, ta bisa.

E ta komprondé ku Aruba no por duna akohida na tur hende. “Bon mirá nos ke traha i manda sèn bèk pa nos famianan. I ku nan ta bin pasa fakansi na Aruba de bes en kuando, pa nos mira otro atrobe. Manera ántes. Mi tin un tanta grandi ku 30 aña pasá a bai traha den un hotèl. Awor e ta legal, semper el a paga belasten na Aruba. Via dje nos tabata bin pasa fakansi na Aruba tempu ku tabata por ainda. E mayoria ke esaki tambe: traha legalmente, nos ke paga belasten tambe. I si kos bai mihó na Venezuela, bai bèk. Mi stima mi pais.”

Polis di strañero ta detené venesolano ku ta traha ilegalmente den konstrukshon – potrèt GNC

Atmishon mas severo

Venesolano pa Aruba (òf sobrá di Reino) awor for di kuminsamentu di aña por pidi un visa. Pero pa motibu di e situashon na nan pais òf na embahadanan venesolano ta difísil pa nan haña dokumento ofisial. Ademas Aruba pa motibu di e sirkunstanshanan ekonómiko no ta duna pèrmit di trabou mas na hende ku yega awor, sigur no den e sektornan kaminda mayoria di venesolano ke traha. Asina nan ta disparsé den e sirkuito ilegal. Ku e kòntròl mas severo na frontera awor e venesolanonan ta skohe mas lihé pa bai Boneiru òf Kòrsou.

Lesa tambe:
Regla nobo ta fòrsa esnan indokumentá bai den pobresa

Pero por lo pronto e mayoria ta keda aki i e organisashonnan di ayudo ta kalkulá ku entretantu 17 mil venesolano ta na e isla. Ounke Aruba regularmente ta saka sentenar di venesolano huntu riba loke nan ta yama buelo ‘humanitario”. E buelonan aki a bini ora den e pandemia frontera a sera i venesolano ku un pèrmit di estadia turístiko a keda pegá na e isla. Pero riba e buelonan no tin solamente venesolano ku ke bai bèk boluntariamente; venesolano indokumentá ku a sera den detenshon di strañero, tambe ta deportá fòrsá asina.

‘Nan a saka venesolano durante e pandemia, mientras nan tabata warda riba pèrmit’ – Paola

“Pa motibu di e pandemia Dimas (organisashon di pèrmit) a keda sin traha lunanan largu. Ku esaki mi pèrmit a vense i ora polis a kue mi nan no ker a kere mi. Mi abogado a saka mi pero tin oro ku djis nan a saka hende numa miéntras nan tabata wardando un pèrmit. Paola* ta bisa.

Gobièrnu arubano a rekonosé ku tin retraso grandi den e prosedura di pèrmit durante e pandemia. Kompará ku den kuminsamentu di e èksodùs venesolano, e situashon na Aruba a mehorá hopi pa nan, pa motibu di e koperashon estrecho entre organisashonnan di yudansa i gobièrnu, i e yudansa di Hulanda.

E organisashonnan di refugiado i gobièrnu arubano a konfirmá siman pasá di sigui kolaborá intensivamente

“Nos ta masha impreshoná kon Aruba, konfrontá ku e retonan di e pandemia a traha”, Kelly Bendelow, ofisial di protekshon di e organisashon di refugiado di Nashonnan Uní UNHCR, ta bisa. Yudansa di kuminda, maneho di bakunashon, tur ta kos masha bon di aña pasá. Semper lo tin kos ku por ta mihó pero awor nos ta mira un kantidat di proyekto ku ta krese for di gobièrnu i komunidat na benefisio di e venesolanonan na e isla.”

Asina ta studia pa mira kiko migrashon ta nifiká pa e merkado laboral lokal i kiko ta e profil di e venesolanonan ku ta bini aki. “E situashon aya ta manera e ta i mas ku sinku mion venesolano entretantu a hui. Nan ta asta kana na pia te Chile pa lanta un bibá mihó ke men nan ta masha motivá. Pero esaki por trese un situashon “win-win” tambe pa e pais kaminda nan ta hui bai mirando den kua sektor por laga nan traha i koperá ku pago di impuesto.”

‘Nos ta masha impreshoná pa e manera ku Aruba a traha durante e pandemia’ – Kelly Bendelow, UNHCR

A hasi un estudio komparabel na por ehèmpel Colombia, loke a resultá den pèrmitnan di estadia i trabou temporario. “Colombia naturalmente no ta Aruba, ke men loke a pasa ei no tin nodi di funshoná aki. P’esei nos ta investigá esaki i awor nos tin kombersashon ku e sektor privá tambe pa mira kiko na tin mester i si nos por match esaki ku esnan ku ta bini”, segun Bendelow.

40,6 mion dòler pa refugiado venesolano den Karibe

Durante di e kongreso internashonal di donashon pa yuda migrante venesolano í e paisnan wéspet (riba 17 di yüni na Canada) mas ku 30 pais i dos banko di desaroyo a primintí 1,5 bion dòler na sosten. Di esaki 40.7 mion dòler ta bai e region karibense, Bendelow ta bisa. Ta usa e sèn pa komplementá loke gobièrnu lokal ta hasi. Durante e pandemia na Aruba a us’é pa kuminda, òf pa paga venesolano ku a pèrdè nan trabou pero no tabatin derecho riba un kompensashon di corona Fase. Tambe a us’é pa kuido di salubridat mental.

Tokante Aruba su detenshon di strañero i e maneho di saka hende e ofisial di NU Bendelow ta bisa ku ainda nan ta no ta boga p’esaki. “Ta na Aruba kon nan ta anda ku migrashon i su fronteranan. Pero e sirkunstanshanan na Venezuela ainda ta un reto grandi. Gustosamente nos ke keda den diskushon tokante esaki pa un státùs alternativo ku ta funshoná pa tur dos banda.”

Segun e, den e region en bèrdat a deportá venesolano ilegalmente ku a pidi asilo. “P’esei ta nos mester kuida pa evitá pa buskadó di asilo no ta riba un buelo (humanitario) asina.

(*) Na petishon di esnan envolví a fingi e nòmbernan pa motibu di miedu di ekspulshon òf represaya for di komunidat. E nòmbernan di esnan envolví ta konosí sí serka redakshon.